Matematicko-slovenský slovník

Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka [1], absolútny je taký, ktorý nie je ničím podmienený, na ničom nezávisí. Absolútne číslo je také, ktoré od ničoho nezávisí a je vo všeobecnosti platné.

Odvetvie matematiky, ktoré sa zaoberá číslami, symbolmi nahrádzajúcimi čísla (písmenkami), matematickými operáciami (+, -, *, /), riešením rovníc. Skrátka všetkým, čo súvisí s číslami. Pochádza z arabského slova al-jabr, ktoré znamená "spojenie rozbitých častí". Toto slovo použil matematik al-Khwariymi v názve svojej knihy, ktorá bola o riešení rovníc.

Je to rozdiel medzi minimom a maximom hodnôt nejakej veličiny.[1] Napríklad pri sínuse alebo kosínuse je to výška vlny.

Sú to znaky, ktorými sa zapisujú čísla. Napríklad čísla 842, 248, 482 sú všetky napísané z cifier 2,4,8. Číslo 2 je zapísané cifrou 2. U nás sa používajú tieto cifry: 0,1,2,3,4,5,6,7,8,9.

Ako často sa niečo opakuje. Treba k tomu vedieť nejaké časové obdobie. Napr. ak sa niečo opakuje 2-krát, je rozdiel, či sa to opakuje 2-krát za rok alebo 2-krát za sekundu. Jednotkou frekvencie je Hertz (Hz). Počet Hertzov hovorí o tom, koľkokrát sa niečo zopakuje za 1 sekundu. Ak má niečo napríklad frekvenciu 5Hz, znamená to, že sa to opakuje 5 razy za sekundu. Inak Hertz nie je vymyslené slovo na trápenie žiakov. Heinrich Hertz bol nemecký fyzik, ktorý sa zaujímal o elektromagnetizmus (vďaka tomuto javu môžeš dnes napr. chodiť na internety). Celkom sa mu darilo a tak na jeho počesť pomenovali jednotku frekvencie.

Je oblasť matematiky, ktorá sa zaoberá meraním uhlov a funkciami týchto uhlov: sínus, kosínus, tangens, kotangens, sekans a kosekans. Goniometria pochádza z dvoch gréckych slov: gonió - uhol a metró - meranie.

Niečo, čo je vodorovne

Karteziánsky súradnicový systém nesie meno francúzskeho filozofa a matematika René Descartes-a, po latinsky Renatus Cartesius. Descartes sa venoval analytickej geometrií, ale až o pár storočí neskôr sa dočkal tej nesmiernej cti, že po ňom pomenovali súradnicový systém.

Je to číslo, s ktorým sa násobí nejaká premenná/neznáma. Napríklad majme funkciu $f(x)=ax^2$, tak koeficient je to číslo a.

Niečo, čo sa nemení. Je to stále rovnaké, nech sa deje, čo sa deje.

Je to vzájomný vzťah medzi dvomi vecami. Ak nejaké veci medzi sebou súvisia, hovoríme, že je medzi nimi korelácia. Napríklad korelácia bude medzi tým, koľko si peňazí si odkladáš na účet a akú sumu máš na účte. Čím viac si odkladáš, tým budeš mať viac našetrené.

V Synonymickom slovníku slovenčiny [2] nájdeme, že slovo lineárny, znamená priamočiary, rovný. Od tohto slova je odvodený aj názov lineárnej funkcie. Ak niečo rastie (alebo klesá) lineárne, znamená to, že sa to zväčšuje (zmenšuje) v každom kroku o rovnakú časť (napr. keď si každý mesiac odložíš rovnakú sumu, tak tvoja našetrená suma rastie lineárne). Pri takomto raste vzniká v grafe rovná čiara, preto sa rast nazýva lineárny.

Vo fyzike sa toto slovo používa na označenie nejakého prostredia alebo veci, ktoré dokážu niečo niesť/sprostredkovať.[1] Napríklad médium na prenos zvuku môže byť vzduch, lebo vďaka vzduch sa zvuk dokáže šíriť. Iný príklad môže byť prenos internetu. Na to, aby sa informácie dostali od jedného počítača k druhému, treba aby mali kadiaľ ísť. Na prenos informácií ako médium slúžia káble alebo vzduch (wifi).

Slovo periodický znamená opakujúci sa. Keď je niečo periodické, tak sa to opakuje.

V Synonymickom slovníku slovenčiny [2] nájdeme, že slovo relatívny, znamená niečo, čo je vo vzťahu k niečomu, vzťažné, podmienené. V praxi to znamená niečo takéto. Máme 10 jabĺk. To je absolútne množstvo jabĺk, lebo nevieme o tom povedať, či je to veľa alebo málo. Relatívne množstvo to začne byť vtedy, keď to na niečo vztiahneme. Napríklad na počet detí, ktorým jablká rozdelíme. Keď to dáme na desiatu jednému, asi mu aj zle z toho príde. Keď to rozdelíme pre 1 000 detí, tak sa nikomu neujde skoro nič. Desať jabĺk je vzhľadom na jedno dieťa veľa. Desať jabĺk je vzhľadom na 1 000 detí málo. To je tá relativita.

Skalár je veličina zapísaná iba jedným číslom (nie vektorom). Slovo pochádza z latinského "scalaris". Preklad toho latinského slova má niečo spoločné s rebríkom, týkajúce sa rebríka. Objavilo sa v roku 1650. Pre reálne čísla ho začal používať matematik Hamilton v roku 1846. Prečo pomenoval reálne čísla týmto slovom, vie asi len on sám.

Spojitý znamená neprerušovaný. Je to niečo, čo ide stále v jednom kuse. V matematike sa toto slovo používa napríklad pri funkciách. Znamená to, že funkcia ide bez prerušenia. Jej graf sa dá nakresliť jednou súvislou čiarou.

Suma je len vznešene zapísané spočítavanie. Keď potrebuješ spočítať nejaké čísla, napr. od 1 po n, tak nemusíš príklad zapísať ako 1+2+3+...+n, ale zapíšeš ich sumou $\sum_{i=1}^{n} i$. Tento zápis znamená asi toto: znak $\sum$ hovorí, že ideme spočítavať. Pod sumou je písmeno i a nad sumou je n. i hovorí, že odkiaľ sa začína spočítavať a n pokiaľ. Postupne sa prechádzajú všetky čísla od i po n, dosadia sa za i do sumy a pripočítava sa to k výsledku. Napríklad sčítanie čísiel do 10 sa zapíše takto: $\sum_{i=1}^{10} i$. V hlave alebo na kalkulačke sa počíta stále rovnako 1+2+3+4+5+6+7+8+9+10=55. Nemusí sa sčítavať iba i, ale môže sa použiť aj ako index k dátam. Ak treba spočítať známky žiakov a spraviť z nich priemer, i bude ako poradové číslo žiaka. Spočítavanie sa zapíše pomocou sumy $\sum_{i=1}^{n} známka\_žiaka_i$. Fungovať to bude tak, že sa zoberie známka prvého žiaka, pripočíta sa k nej známka druhého a postupne sa pripočítajú známky všetkých žiakov. Nie vždy sa zrátavajú známky žiakov, preto ho nahradíme všeobecným zápisom - písmenom x. Suma bude vyzerať $\sum_{i=1}^{n} x_i$. Niekedy sa môže stať, že pred tým, než x pripočítame k ostatným, treba s ním niečo spraviť. Napríklad dať ho na druhú, spraviť z neho sínus alebo použiť naň nejakú inú funkciu. Napríklad chceme spočítavať sin(x). Suma bude vyzerať takto: $\sum_{i=1}^{n} sin(x_i)$. Tu sa zoberie každý údaj x, spraví sa z neho sínus a pripočíta sa k ostatným.

Niečo, čo sa mení

Niečo, čo vyjadruje smer, ktorým sa treba pohnúť a aj veľkosť, o koľko sa treba pohnúť

Niečo, čo je zvislo